Národnostné menšiny odmietajú zmeny v Trestnom zákone
Na zasadnutí Rady vlády Slovenskej republiky pre národnostné menšiny zástupcovia maďarskej menšiny iniciovali prijatie uznesenia týkajúceho sa novely Trestného zákona, známej ako Lex Beneš. Predseda Komory národnostných menšín Milan Ján Pilip zároveň navrhol prijať uznesenie vyjadrujúce znepokojenie nad návrhom skupiny poslancov, ktorý by viedol k zníženiu trestov za extrémistické trestné činy. Obe uznesenia predstavujú reprezentatívne stanoviská Komory národnostných menšín.
Lex Beneš – výhrady národnostných menšín
Uznesenie reaguje na novelu, podľa ktorej by popieranie alebo spochybňovanie vojnového usporiadania mohlo byť trestané až šiestimi mesiacmi odňatia slobody. Zástupcovia menšín v rozprave uviedli, že novela je nejasná, prijatá narýchlo a bez konzultácie s dotknutými komunitami. V dôsledku toho sa národnostné menšiny musia voči nej kriticky vymedziť.
Zdôraznili, že ich cieľom nie je zapájať sa do politických sporov, ale vyjadrovať sa k témam, ktoré sa ich bezprostredne týkajú. Upozornili, že novela sa dotýka historických otázok, ktoré tvoria súčasť identity a kolektívnej pamäte viacerých národnostných komunít na Slovensku. Po druhej svetovej vojne totiž mnohé z nich čelili rôznym formám znevýhodnenia, pričom niektoré právne dôsledky týchto opatrení pretrvávajú dodnes.
Členovia komory považujú za mimoriadne dôležité, aby diskusia o takýchto témach prebiehala slobodne a otvorene, bez rizika trestnoprávnych postihov. Otvorený dialóg, rešpekt k historickým skúsenostiam a ochrana práv národnostných menšín sú podľa nich základom demokratickej spoločnosti. Sloboda prejavu a sloboda vedeckého bádania patria medzi základné hodnoty všetkých národnostných komunít, pričom kriminalizácia diskusie o historických udalostiach môže zásadne obmedziť spoločenský dialóg.
Zástupcovia menšín tiež kritizovali použitie skráteného legislatívneho konania, ktoré neposkytuje dostatočný priestor na kvalifikované pripomienky dotknutých komunít, najmä pri citlivých témach.
Menšiny preto vyzývajú vládu a Národnú radu SR, aby novelu Trestného zákona prehodnotili, zabezpečili, že spoločenská a vedecká diskusia o historických udalostiach nebude kriminalizovaná, a umožnili predstaviteľom národnostných komunít plnohodnotne sa podieľať na príprave právnych predpisov, ktoré sa ich týkajú.
Zníženie trestov za extrémistické činy – ďalšie obavy komory
V ďalšom uznesení členovia komory vyjadrili znepokojenie nad návrhom poslancov, ktorý by znížil trestné sadzby pri trestných činoch, ako sú:
• založenie, podpora a propagácia hnutia smerujúceho k potlačeniu základných práv a slobôd,
• prejavy sympatie k takémuto hnutiu,
• popieranie a schvaľovanie holokaustu, zločinov politických režimov či zločinov proti ľudskosti,
• hanobenie národa, rasy a presvedčenia.
Návrh by zároveň menil skutkovú podstatu trestného činu podnecovania k národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti a rušil by trestné činy súvisiace s výrobou, distribúciou či uchovávaním extrémistického materiálu.
Zástupcovia národnostných menšín konštatovali, že navrhované zmeny oslabujú trestnoprávnu ochranu základných práv a slobôd osôb, najmä ochranu pred prejavmi nenávisti, diskriminácie a násilia motivovaného rasovou, národnostnou, etnickou alebo náboženskou nenávisťou, a môžu viesť k zníženiu úrovne ochrany príslušníkov národnostných menšín a iných zraniteľných skupín v spoločnosti. Navrhované zmeny v trestnoprávnej úprave oslabujú mechanizmy ochrany pred ideológiami a prejavmi, ktoré smerujú k potláčaniu základných práv a slobôd, znižujú trestnú zodpovednosť za nenávistné prejavy a násilie motivované identitou obete a sú v rozpore s princípmi ochrany menšín, ku ktorým sa Slovenská republika zaviazala v medzinárodných dohovoroch.
Komora odporúča, aby Národná rada Slovenskej republiky neprijala predložený návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Trestný zákon.