Časť menšinového Výboru nie je spokojná s národnostným vysielaním RTVS
Výbor pre národnostné menšiny a etnické skupiny sa na svojom marcovom zasadnutí zaoberal hlavne koncepčnými materiálmi a správami, ktoré dlhodobo ovplyvňujú život národnostných menšín.
Zástupkyňa Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR vo Výbore, Barbara Ilková, predložila Správu o priebehu a výsledkoch piateho kola monitorovania implementácie Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín v Slovenskej republike. Cieľom materiálu bolo poskytnúť Výboru informáciu o priebehu a výsledkoch piateho kola monitorovania implementácie Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín v Slovenskej republike, ktorá určuje, v ktorých oblastiach má Slovenská republika zlepšiť práva národnostných menšín. Dokument bol predmetom medzirezortného pripomienkového konania. a bude zaradený na najbližšie zasadnutie Rady vlády SR pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť a následne do vlády. Výbor správu jednohlasne schválil.
Riaditeľ národnostného vysielania RTVS Attila Lovász predstavil Správu o národnostnom vysielaní za rok 2022. Konštatoval, že sa pokračovalo v napĺňaní jednotlivých fáz Koncepcie národnostného vysielania schválenej v roku 2020, pričom počas roka sa zmenil aj zákonný rámec v podobe zvyšovania časovej dotácie národnostného vysielania novou mediálnou legislatívou. Pripomenul, že od augusta 2022 platí nová legislatíva, ktorá novelizovala ustanovenia zákona o RTVS a predpísala minimálnu časovú dotáciu pre roky 2022 – 240 hodín, 2023 – 360 hodín a 2024 – 500 hodín národnostného programu. Niektorí členovia Výboru namietali, že zákonom určené hodiny negarantujú kvalitné programové vysielanie. Zdôrazňovali, že niektoré redakcie sú personálne i finančne poddimenzované, vysielací čas je pre nich nevyhovujúci a z predloženej správy nie je zrejmé, ako sa rozdelia vysielacie hodiny pre jednotlivé menšiny. Lovász argumentoval, že naplnenie koncepcie závisí v prvom rade od financií a pripomenul, že parlament zrušil koncesionárske poplatky, čo má dopad aj na menšinové redakcie. Z uvedeného dôvodu apeloval na členov Výboru, aby sa obrátili na zodpovedné orgány so žiadosťou o zabezpečenie adekvátneho financovanie národnostného vysielania. Napriek značným výhradám, Výbor zobral materiál na vedomie.
Predseda Výboru a splnomocnenec vlády László Bukovszky predniesol správu o posledných dvoch zásadných uzneseniach vlády, ktoré majú pozitívny vplyv na aplikáciu menšinových jazykových práv. Koncom minulého roka vláda uznesením schválila Správu o používaní jazykov národnostných menšín za obdobie rokov 2021-2022. Samotné uznesenie ukladá vedúcemu úradu vlády SR a splnomocnencovi vlády SR pre národnostné menšiny vytvoriť finančný podporný mechanizmus na kompenzáciu výdavkov vzniknutých pri aplikácii Európskej Charty regionálnych a menšinových jazykov a menšinového jazykového zákona, zodpovedným členom vlády zvýšiť úroveň kompetenčného jazykového vzdelávania zamestnancov v menšinových jazykoch a prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov. Koncom januára vláda schválila nariadenie č. 35/2023, ktorým sa vydáva zoznam menšinových obcí, v ktorých príslušníci národnostných menšín tvoria 15%. Nové nariadenie reflektuje na novelizovaný menšinový jazykový zákon z roku 2011, na výsledky sčítania obyvateľstva v roku 2021, a nadobudol účinnosť 1. marca 2023.
Výbor najbližšie zasadne v máji.