Úrad splnomocnenca vlády SR
pre národnostné menšiny

Srbská národnostná menšina

Aj keď sú Srbi na území Slovenskej republiky prítomní viac ako tisíc rokov, hmotným dôkazom ich existencie na území Slovenska je pečať srbskej pravoslávnej cirkevnej obce v Komárne z roku 1511, kedy v Komárne žil najväčší počet obyvateľov srbského pôvodu. Boli to potomkovia „čajkárov“, ktorí do Komárna prišli v 15. a 16. storočí.

V čase Rakúsko-Uhorského cisárstva a veľkého sťahovania Srbov, sa na územie dnešného Slovenska prisťahovalo cez 40 tisíc srbských rodín, ktoré utekali a zachraňovali svoje životy pred nájazdmi tureckých vojsk. Posledný srbský despota Pavle Bakić za svoje vojenské zásluhy dostal od Uhorského cisára do daru veľké územia – od Ostrého kameňu k Szombathely (Maďarsko). Djuradj Branković po roku 1427 dostal územia medzi Bratislavou a Komárnom, so sídlom v Dunajskej Strede. Z novšej histórie, Mihailo Obrenović mal svoj zámok v Ivanke pri Dunaji, kde sa často stretával s Ľudovítom Štúrom.

V 19. a 20. storočí na lýceách v rôznych mestách Slovenska študovalo cez 1800 Srbov. Mnohí z nich boli neskôr významnými budovateľmi srbského štátu. Srbi žili v Bratislave, Trnave, Komárne, Bohdanovciach nad Trnavou, Vištuku, Holíči, Radošovciach, Nových Zámkoch, Senici, Kolárove, Šali, Modre a v mnohých iných mestách.

V čase po 2. svetovej vojne sa veľký počet Srbov vrátil do materskej krajiny, Srbskej republiky, alebo sa vysťahovali do iných krajín.
Kultúrne a spoločenské podujatia zamerané na zachovávanie srbskej kultúry a srbského jazyka vyvíjajú tri občianske združenia, ktoré pokrývajú viac oblastí. Prvým je Spolok Srbov na Slovensku, ktorý organizuje výtvarné, hudobné, športové, odborné a umelecké podujatia. Pri Spolku Srbov na Slovensku pôsobí ženská spevácka skupina Izvor. Spolok pôsobí aktívne v oblasti zachovávania a podpory kultúry srbskej národnostnej menšiny organizovaním rôznych podujatí, akými sú napríklad: Výstava fotografií o bombardovaní Nového Sadu a Srbska, Medzinárodný turnaj priateľstva v malom futbale, Konferencia s medzinárodnou účasťou Srbsko–slovenské vzťahy, rôzne výstavy, Festival srbskej kultúry v Košiciach, Festival srbského dokumentárneho filmu a pod.

Ďalším je novozaložené občianske združenie Srbské kultúrno–informačné centrum, ktorého činnosť bude orientovaná najmä na vytvorenie knižnice, srbského rádia a podporu zachovania srbského jazyka a písma cez vydávanie časopisu, preklad a vydávanie kníh.

Tretím je Občianske združenie srbsko-slovenského priateľstva, ktoré pôsobí skôr v oblasti podpory Srbska formou opravy a budovania mostov ktoré neexistovali, či tých ktoré boli zničené počas bombardovania Zväzovej republiky Juhoslávia. Pomohli tým obyvateľom v postihnutej oblasti v skrátení cesty aj o 50 – 60 km. Na Slovensku pôsobia organizovaním táborov pre srbské a slovenské deti.

Vzdelávanie sa v srbskom jazyku systém školstva neumožňuje. Lektorát srbského jazyka na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave bol po 22 ročnej prestávke obnovený v školskom roku 2012/2013. Je to zároveň jediná inštitúcia, ktorá umožňuje výučbu srbského jazyka na Slovensku. Srbský jazyk sa vyučuje ako výberový predmet (Srbský jazyk a Srbský film) na Katedre slovanskej filológie. Prednášky z každého predmetu sa organizujú jedenkrát do týždňa a predmet navštevuje v priemere 25 študentov za semester. Katedra slovanskej filológie taktiež organizuje kurz srbského jazyka pre verejnosť.