Vláda schválila Správu splnomocnenca pre národnostné menšiny. Nastalo mierne zlepšenie pri aplikácií menšinových práv
Vláda na stredajšom zasadnutí schválila Správu o postavení a právach príslušníkov národnostných menšín za obdobie rokov 2019 – 2020, ktorú predložil splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny László Bukovszky.
Ide v poradí o siedmu správu, ktorá sumarizuje doterajší vývoj v jednotlivých oblastiach dodržiavania práv príslušníkov národnostných menšín, pomenúva oblasti, v ktorých nastal progres, ako aj tie, v ktorých zatiaľ pretrvávajú nedostatky, pričom obsahuje odporúčania na zlepšenie situácie.
Správa pripomína, že v oblasti vnútroštátnych záväzkov bolo významným prijatie programového vyhlásenia vlády, ktorý bol po prvýkrát preložený aj do maďarského jazyka. Kľúčový záväzok predstavuje zámer vytvárať príslušníkom národnostných menšín možnosti na zachovávanie ich tradícií a jazyka, a to prostredníctvom prijatia komplexného zákona o postavení národnostných menšín, ako jedného z prostriedkov spomalenia asimilácie a záruky uplatňovania ich ústavných práv. Avšak Správa konštatuje, že po prvýkrát od vzniku SR nie je v NR SR zastúpená ani jedna politická strana, ktorá by reprezentovala záujmy národnostných menšín.
Splnomocnenec konštatuje, že v oblasti medzinárodných záväzkov SR sa javí ako potrebná efektívnejšia koordinácia implementácie jednotlivých odporúčaní Rámcového dohovoru na ochranu národnostných menšín, Európskej charty regionálnych alebo menšinových jazykov, ako aj Univerzálneho periodického hodnotenia Rady OSN pre ľudské práva a bilaterálnych záväzkov na úrovni jednotlivých rezortov.
Správa pripomína, že v oblasti inštitucionálneho zabezpečenia menšinovej kultúry došlo k regresu, preto je v tejto oblasti zo strany štátu potrebné posilniť inštitucionálne zabezpečenie a mechanizmy odbornej a metodickej pomoci na všetkých úrovniach. Správa ďalej poukazuje na fakt, že významný podiel podpory kultúry národnostných menšín majú vo svojej gescii vyššie územné celky tak ako zriaďovatelia kultúrnych inštitúcií a zariadení, ako aj poskytovatelia dotácií v oblasti podpory regionálnej kultúry. Z tohto dôvodu je potrebné, aby vyššie územné celky vypracovali samostatné stratégie ochrany a rozvoja menšinovej kultúry a do ich tvorby zapojili aj menšinové organizácie, resp. zástupcov národnostných menšín. V tejto súvislosti by bolo žiadúce, aby v regiónoch, v ktorých žijú národnostné menšiny, boli jasnejšie definované úlohy predmetných organizácií a zariadení s primeraným personálnym zabezpečením, a to aj vo vzťahu k uspokojovaniu menšinových kultúrnych potrieb.
V oblasti národnostného školstva došlo k viacerým pozitívnym zmenám, ku ktorým patrí aj rozšírenie práva na úhradu cestovných nákladov na dopravu žiaka z obce jeho trvalého pobytu do najbližšej školy s vyučovacím jazykom národnostnej menšiny a o dochádzanie do materskej školy. Pozitívnym krokom bolo taktiež zavedenie povinnosti obce zohľadňovať pri určovaní školského obvodu základnej školy okrem iného aj záujem obyvateľov obce s trvalým bydliskom v obci o vzdelávanie v štátnom jazyku a v jazyku národnostných menšín na území obce. V oblasti národnostného školstva však naďalej chýba primeraná legislatívna úprava, čo zostáva výzvou aj pre ďalšie obdobie. Rovnako zostáva aktuálnou úlohou posilniť proces zohľadňovania špecifík výchovno-vzdelávacích potrieb osôb patriacich k národnostným menšinám a etnickým skupinám vychádzajúcich z rozdielnych podmienok a požiadaviek vrátane vzdelávania v ich materinskom jazyku.
Upozorňuje, že nedostatok finančných prostriedkov je jeden z najvážnejších dôvodov neuspokojivého stavu aplikácie jazykových práv národnostných menšín. Orgány a inštitúcie verejnej správy pripomínajú, že pre presadenie menšinových jazykových práv je dôležitá podpora jazykového kompetenčného vzdelávania zamestnancov a ďalšia odborná podpora. V súčasnosti, keď sa aj výkon štátnej moci presúva do digitálnej podoby, je dôležité také nastavenie ústredného portálu verejnej správy, ktoré umožní a podporí uplatňovanie jazykových práv aj v rámci elektronického úradného styku.
Splnomocnenec Bukovszky pripomína, že doposiaľ v praxi nie sú v plnej miere naplnené vnútroštátne, ale ani medzinárodné záväzky. Rovnako pretrvávajú rezervy vo využívaní dočasných vyrovnávacích opatrení vo vzťahu k dosiahnutiu reálnej rovnosti príležitostí príslušníkov národnostných menšín.